Výstava pořádaná v rámci Dne česko-slovenské kultury v Mělníku je pod záštitou velvyslankyně Slovenské republiky a starosty města Mělníka.

Slavnostní vernisáž výstavy k 100. výročí narození dvou významných československých herců - Jozefa Kronera (20. 3. 1924) a Ladislava Chudíka (27. 5. 1924) zahájí herečka Zuzana Kronerová.   

Vstup volný

Jozef Kroner (20. 3. 1924 - 12. 3. 1998)

Narodil sa v Staškove na Kysuciach 20. marca 1924, zomrel v Bratislave 12. marca 1998.

„Jozef Kroner nastúpil do bratislavského angažmánu spolu s manželkou, herečkou Teréziou Kronerovou Hurbanovou v roku 1956. Prišli z martinského divadla, kde obaja zastávali pozíciu hereckých protagonistov stvárňujúcich najnáročnejšie úlohy repertoáru,“ uvádza Karol Mišovic a pokračuje: „Kroner tu bol nielen veselým prostáčikom Kubom (1949) v rovnomennej hre, ktorého neskôr zvečnil v televíznom filme (1965), ale aj despotickým panovníkom v titulnej úlohe Verhaerenovej drámy Filip II. (1953) či intrigánom Jagom v Shakespearovej tragédii Othello (1955).

Prestup do Bratislavy pre umelca síce znamenal nárast ponúk z rozhlasu, televízie a (domáceho i zahraničného) filmu, ale v divadle sa počet i pestrosť úloh mierne znížili. Bol síce hercom všetkých kľúčových režisérov vtedajšej činohry – Jozefa Budského, Tibora Rakovského, Karola L. Zachara, neskôr aj ich mladšieho kolegu Petra Mikulíka, ale postavy eminentnej podstaty sa tu pravidelne striedali s menšími partmi. Režiséri si totiž uvedomovali, že Kroner dokáže vybudovať bohatú charakterizačnú klenbu nielen v rozsahom náročných rolách (Galén v Čapkovej Bielej nemoci, 1958; Vang v Brechtovom Dobrom človeku zo Sečuanu, 1962; Samko Uhrík v Bukovčanovom Kým kohút nezaspieva, 1969; Sganarel v Molièrovom Donovi Juanovi, 1972 a i.), ale i plasticky vykresliť drobné žánrové figúrky, ktoré v jeho podaní nadobúdali nadpriemerne presvedčivý človečenský tón.

Kronerovým odborom na javisku SND sa stali drobní hrdinovia a bežní ľudia, v pokoji si nažívajúci svoj životný kolobeh. Či už to boli roly komické, dramatické alebo tragikomické, vždy išlo o precízne štúdie ľudského typu, prejavom tak blízkym divákom sediacim v hľadisku.

Umelecké kvality Jozefa Kronera si dodnes sprítomňujeme vďaka desiatkam filmov a televíznych a rozhlasových inscenácií. Takmer tridsať rokov bol pevnou súčasťou činoherného súboru Slovenského národného divadla.“

Zdroj: DÚ Bratislava a SND

Ladislav Chudík (27. 5. 1924 - 29. 6. 2015) | Autor: Franio61 – Vlastní dílo, CC BY-SA

V roku 2024 uplynulo osemdesiat rokov od jeho vstupu Ladislava Chudíka do Slovenského národného divadla, ktorému zostal verný celú profesionálnu kariéru. Ladislav Chudík patril medzi druhú zakladateľskú generáciu slovenského profesionálneho divadla. Narodil sa 27. mája 1924 v Hronci.

Na javisko SND vstúpil roku 1944. Začínal pod vedením režisérov Jána Jamnického, Karola L. Zachara a Jozefa Budského, ktorý sa na formovaní jeho hereckého umenia podieľal zásadnou mierou. O pár rokov odišiel na Novú scénu Národného divadla, kde triumfálne debutoval ako Petruccio v inscenácii Skrotenie zlej ženy. Po piatich rokoch sa vrátil na domovskú scénu, do Činohry SND.

„Stal sa predovšetkým predstaviteľom mužov racionálnej letory, rolí vodcovského naturelu, osobností nezlomného charakteru, tlmočníkom hlbokých sond do nejednoznačnosti ľudskej polarity, ale i hercom komediálneho nadhľadu a konzervačnej žoviálnosti,“ uvádza teatrológ Karol Mišovic.

Jeho kreácie Krečeta v Kornijčukovom Chirurgovi Platonovi Krečetovi (1954), Maršála v Čapkovej Bielej nemoci (1958), Quentina v Millerovej dráme Po páde (1964), Tomka v Bukovčanovej hre Kým kohút nezaspieva (1969), Herodesa vo Hviezdoslavovom Herodesovi a Herodias (1970), Al Lewisa v Simonových Zlatých chlapcoch (1974), Mefista vo Valéryho Mojom Faustovi (1980), Gajeva v Čechovovom Višňovom sade (1995) či Vrchného čašníka v Tančiarni (2001) patria k emblémom vo vyše storočnej histórii slovenského herectva.

Pri rozlúčke s majstrom Ladislavom Chudíkom, zomrel 29. júna 2015, sme v SND vyzdvihli, že bol prvým slovenským hercom, ktorý „objavil“ a priniesol na javisko i pred kameru herectvo „bytia“, čím položil základný kameň moderného slovenského herectva. Herectva, v ktorom herec „nehral, ale bol“, herectva, ktoré je charakteristické predovšetkým civilným prejavom a autenticitou.

Herec, pedagóg, aristokrat ducha Ladislav Chudík svojou čestnosťou, pracovitosťou a charakterom sa stal jednou z najvýznamnejších umeleckých a morálnych autorít uplynulých desaťročí. Stal sa symbolom ľudskosti a občianskej statočnosti.

Zdroj: DÚ Bratislava a SND

Zuzana Kronerová | Foto: Jozef Barinka